Piateho septembra v roku 1960 uverejnil americký magazín Life vzrušujúcu správu. “Prieskumné lietadlo NATO zachytilo v Turecku
fotografie Noemovej archy!“ oznamovali palcové titulky. Jediné čo poukazovalo na to, že by mohlo skutočne ísť o biblickú archu bola poloha (+39° 26' 26.26", +44° 14' 4.26") vzrušujúceho nálezu a tvar rozsiahleho objektu, ktorý sa nápadne podobal obrovskej lodi. Čoskoro už neďaleko od dediny Nuhun Gemisi, vzdialenej 32 kilometrov južne od hory Ararat, začala s prácou expedícia amerických a tureckých archeológov.
Podľa Prvej knihy Mojžišovej – Genesis mala byť dĺžka archy 300 lakťov, šírka 50 lakťov a výška 30 lakťov. Spočiatku skeptický vedci už onedlho po začatí prác zistili, že rozmery objaveného útvaru 137 krát 23 krát 14 metrov skutočne zodpovedajú rozmerom biblickej archy. V nasledujúcich dňoch sa ale nenašiel žiaden dôkaz, potvrdzujúci, že by bol objavený nález vytvorený človekom. Vedci sa ale vyjadrovali, že nič v prírode by nevytvorilo takýto symetrický útvar. Vyriešiť záhadu autentickosti nálezu mali vykopávky nejasne naplánované na ďalšie roky.
Tvrdohlavý muž: Výtlačok magazínu Life z piateho septembra 1960 sa dostal do rúk aj 27-ročnému Ronovi Wyattovi z Michiganu. Okamžite sa rozhodol, že to miesto v Turecku raz musí navštíviť. Ale bol to iba sen, ktorý sa v dohľadnej dobe mohol iba sotva uskutočniť. Vtedy mal Ron dvojročnú dcéru a trojmesačného syna, na ceste bol ďalší prírastok do rodiny. Okrem toho ho viazala práca laboratórneho technika v továrni na pracie prášky a štúdium medicíny na Michiganskej Univerzite. Rodinné záležitosti ho čoskoro prinútili vzdať sa nádejí na dosiahnutie doktorského diplomu, presťahovali sa do Kentucky, kde v roku 1964 začal študovať ošetrovateľstvo. Po ukončení štúdia v roku 1967 nastúpil na tamojšiu Anesteziologickú školu, ktorú v roku 1970 ukončil, ako atestovaný ošetrovateľ-anesteziológ. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa pre Rona raz naskytla možnosť navštíviť miesto záhadného nálezu vo východnom Turecku. Nestrácal však záujem o archeologický výsku a pravidelne navštevoval knižnice. Študoval všetko čo sa týkalo dávnej histórie a archeológie. Zistil, že prístupných je len veľmi málo informácií na tému Noemovej archy, čo ho presvedčilo o tom, že sa zrejme nikdy neuskutočnil žiaden seriózny výskum na túto tému. Od roku 1973 do roku 1975 žil Ron s rodinou na Havaji, kde našiel ideálne podmienky k štúdiu vulkanológie. Nové poznatky ho presvedčili o tom, že ak by archa pristála na vrchole vulkanickej hory Ararat, už dávno by bola zničená. Napriek skutočnosti, že mnoho autorov písalo práce o tom, ako by sa mohla archa uchovať na hore sopečného pôvodu, erupcia vrchu Svätej Heleny, o ktorej sa dozvedáme z archívov, ho presvedčila o tom, že archa by sa určite do súčasnosti nezachovala. Po návrate na pevninu Ron pochopil, že existuje ešte jeden spôsob výskumu, ktorý by mu viac povedal o osude archy. Podľa biblických rozmerov vyhotovil v presnej mierke malý drevený model archy a v plytkom jazere vytvoril z piesku a hliny zmenšený model polmesiacovitého pohoria Araratu. Tak, ako klesala vodná hladina, klesal a zároveň sa približoval k obrysom malého pohoria drevený model lode. Ron sa tým naučil, že biblické plavidlo po opadnutí vôd potopy v žiadnom prípade nemohlo pristáť na vrchole Araratu, ale určite pristálo v polmesiacovitom údolí, pod samotným vrchom, ako mu dokázali nespočetné pokusy s modelmi.