Noemova archa
Noemova archa
Je pred verejnosťou takmer päťdesiatročný
objav zámerne utajovaný?
Foto: Peter Graham, Švajčiarsko, internet
Piateho
septembra v roku 1960 uverejnil americký magazín Life vzrušujúcu
správu. “Prieskumné lietadlo NATO zachytilo v Turecku fotografie
Noemovej archy!“ oznamovali palcové titulky. Jediné čo poukazovalo na
to, že by mohlo skutočne ísť o biblickú archu bola poloha vzrušujúceho
nálezu a tvar rozsiahleho objektu, ktorý sa nápadne podobal obrovskej
lodi. Čoskoro už neďaleko od dediny Nuhun Gemisi, vzdialenej 32
kilometrov južne od hory Ararat, začala s prácou expedícia amerických a
tureckých archeológov.
Podľa Prvej knihy Mojžišovej – Genesis
mala byť dĺžka archy 300 lakťov, šírka 50 lakťov a výška 30 lakťov.
Spočiatku skeptický vedci už onedlho po začatí prác zistili, že rozmery
objaveného útvaru 137 krát 23 krát 14 metrov skutočne zodpovedajú
rozmerom biblickej archy. V nasledujúcich dňoch sa ale nenašiel žiaden
dôkaz, potvrdzujúci, že by bol objavený nález vytvorený človekom. Vedci
sa ale vyjadrovali, že nič v prírode by nevytvorilo takýto symetrický
útvar. Vyriešiť záhadu autentickosti nálezu mali vykopávky nejasne
naplánované na ďalšie roky.
Objavili archu?: To, čo by aj podľa najväčších predstaviteľov kresťanstva nikdy nebolo možné, sa podľa iných razom stalo skutočnosťou. “Noemova
archa sa zachovala do súčasnosti a leží v Turecku, uväznená pod nánosmi
pôdy, 40 kilometrov od hraníc so ZSSR, na svahu pri vrchu Ararat“
prečítali si piateho septembra 1960 tisíce čitateľov magazínu Life.
Fotografia urobená z výšky troch kilometrov, ktorú uvideli, mnohých
presvedčila.
Ararat: Nehostinná
krajina v okolí hory Ararat vysokej 5137 metrov je ľuďmi len veľmi málo
osídlená. Aj preto nikto dlhé tisícročia o tu ležiacom biblickom korábe
vôbec netušil.
Dlhoročný výskum: Ron
Wyatt a jeho spolupracovníci našli v okolí Araratu rôzne fragmenty
poukazujúce na priebeh biblických udalostí v oblasti. Vo Wyattových
výskumoch dnes pokračuje Bill Fry.
Biznis sa už začal: Na
mieste nálezu archy v Turecku, dnes stojí aj malá budova, v ktorej si
návštevníci, prichádzajúci sem najmä z USA môžu zakúpiť rôzne suveníry.
Tvrdohlavý muž: Výtlačok magazínu Life z piateho septembra 1960 sa dostal do rúk aj 27-ročnému Ronovi Wyattovi z Michiganu. Okamžite
sa rozhodol, že to miesto v Turecku raz musí navštíviť. Ale bol to iba
sen, ktorý sa v dohľadnej dobe mohol iba sotva uskutočniť. Vtedy mal
Ron dvojročnú dcéru a trojmesačného syna, na ceste bol ďalší prírastok
do rodiny. Okrem toho ho viazala práca laboratórneho technika v továrni
na pracie prášky a štúdium medicíny na Michiganskej Univerzite. Rodinné
záležitosti ho čoskoro prinútili vzdať sa nádejí na dosiahnutie
doktorského diplomu, presťahovali sa do Kentucky, kde v roku 1964 začal
študovať ošetrovateľstvo. Po ukončení štúdia v roku 1967 nastúpil na
tamojšiu Anesteziologickú školu, ktorú v roku 1970 ukončil, ako
atestovaný ošetrovateľ-anesteziológ. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa
pre Rona raz naskytla možnosť navcheológický výsku a
pravidelne navštevoval knižnice. Študoval všetko čo sa týkalo dávnej
histórie a archeológie. Zistil, že prístupných je len veľmi málo
informácií na tému Noemovej archy, čo ho presvedčilo o tom, že sa
zrejme nikdy neuskutočnil žiaden seriózny výskum na túto tému. Od roku
1973 do roku 1975 žil Ron s rodinou na Havaji, kde našiel ideálne
podmienky k štúdiu vulkanológie. Nové poznatky ho presvedčili o tom, že
ak by archa pristála na vrchole vulkanickej hory Ararat, už dávno by
bola zničená. Napriek skutočnosti, že mnoho autorov písalo práce o tom,
ako by sa mohla archa uchovať na hore sopečného pôvodu, erupcia vrchu
Svätej Heleny, o ktorej sa dozvedáme z archívov, ho presvedčila o tom,
že archa by sa určite do súčasnosti nezachovala. Po návrate na pevninu
Ron pochopil, že existuje ešte jeden spôsob výskumu, ktorý by mu viac
povedal o osude archy. Podľa biblických rozmerov vyhotovil v presnej
mierke malý drevený model archy a v plytkom jazere vytvoril z piesku a
hliny zmenšený model polmesiacovitého pohoria Araratu. Tak, ako klesala
vodná hladina, klesal a zároveň sa približoval k obrysom malého pohoria
drevený model lode. Ron sa tým naučil, že biblické plavidlo po opadnutí
vôd potopy v žiadnom prípade nemohlo pristáť na vrchole Araratu, ale
určite pristálo v polmesiacovitom údolí, pod samotným vrchom, ako mu
dokázali nespočetné pokusy s modelmi.
Uznaný: Až
po takmer dvadsiatich siedmich rokoch od objavu, turecká vláda uznala,
že obrovská loď nájdená pod Araratom je Noemova archa. Na fotografii
miestodržiteľ východotureckej provincie Agri (Ararat) a Ron Wyatt.
Drevený model: Takýto
drevený model Noemovej archy vytvoril v roku 1975 Ron Wyatt, aby si
overil svoju teóriu o pristátí archy. Dnes zdobí malá archa vchod od
Múzea Rona Wyatta na Floride.
Čo je skryté pod zemou?: Radarové
snímanie terénu, pod ktorým je archa čiastočne pochovaná v rokoch 1986
až 1987 odhalilo tvar trámov a brvien tvoriacich palubu dávnej lode.
Potvrdili sa informácie z Biblie.
Ide sa do Turecka!: Uplynulo už pätnásť rokov od kedy Ron čítal článok v Life, no jeho záujem o archu vôbec neklesal, naopak rástol. Vtedy
sa mu do rúk dostala kniha ”Spis archy” od Reneho Noorbergena, ktorý
bol v roku 1960 členom prvej expedície do Turecka. V knihe si prečítal
mená členov expedície a každého z nich ihneď kontaktoval, aby sa
dozvedel čo najviac poznatkov o arche. Keď sa pred nimi zmienil o tom,
že by chcel raz navštíviť miesto nálezu, ich reakcia ho viac ako
prekvapila. Zhodne sa vyjadrili, že musí byť blázon, ak chce ísť do
Turecka. Všetci neoblomne tvrdili, že to čo kedysi videli v Turecku,
bola len obyčajná prírodná formácia, žiadna archa. Všetci, okrem Dr.
Arthura Brandenburgera, ktorý stále veril, že v údolí pod Araratom
videl loď. Na Ronovu otázku, kde presne sa archa nachádza, pretože ”32
kilometrov južne od Araratu” je naozaj nejasná pozícia a hľadať archu v
kopcovitom teréne s tak málom informácií by bolo ako hľadať ihlu v kope
sena, ochotne odpovedal. Jeho informácie stačili k uskutočneniu cesty.
V roku 1977 mal Ron po prvý krát dva
týždne dovolenky a našetrených už dosť peňazí, aby podnikol cestu do
Turecka. Po zdĺhavom vybavovaní tureckých víz si konečne kúpil letenku
a vydal sa na dlhý let z New Yorku do Istanbulu. Po pristáti v
Istanbule cestoval ešte tri dni autobusom, vlakom a nakoniec taxíkom až
do osady Dogubeyzit v oblasti, ktorú vôbec nebolo možné nazvať
turisticky navštevovanou. Tu sa komunikácia končila. Vo vystúpení z
taxíka sa k Ronovi priblížili traja miestni muži. Potom, ako im ukázal
výstrižok z novín datovaný 5. september 1960 sa rozpamätali a povedali,
že to miesto na fotografii poznajú. Nasledujúci deň sa teda vo štvorici
vydali na cestu do hôr. Po prejdení niekoľkých desiatok kilometrov sa
jeden z mužov ponúkol, že ukáže Ronovi veľký stojaci kameň, ktorý
miestni nazývajú ”Monu
Další výtahy k této položce: Noemova archa