Žáner: lyrizovaná próza. Úvodným citátom prózy :
„Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú
rozprávku.” (J. Conrad: Lord Jim)
Ako naturistická próza
sa zaoberá s čistými
ľudskými citmi vo špinavom svete, ako môže nájsť individuum jeho miesto v tomto
mravne skazenom svete. V centre rozprávky je ľúbostný trojholník hlavných postáv: Draka, Evy a
Šimona. Autor nedodržiava chronológickú postupnosť priebehu, isté udalosti
vysvetľuje očami viacerých ľudí. Na začiatku sa oboznamíme s Evou, ako žena
Šimona Jarabiaka.
ona neľúbila svojho muža, stále miluje Draka, ktorý odišiel z
dediny. Ona spomína na minulosti. Predtým bola žena Draka a sa nechce vymaniť
spod jeho vplyvu. Príčiny Drakového odchodu sú hlúposti a povery
dediny. Drak bol hrnčiárom a žil vo vyžiarni stranou od dediny, a tak nikto
nepoznal ho dobre, vzdal sa
ich za tajomným mužom. V lyrizovanej prózy hrdina
je vždy tajomný, osamelý. Keď mal štrinásť rokov, jeho vychovávateľ, starý
hrnčiar, Lepiš zomrel, a dedina pokladala Draka za vraha. Oboznámil sa s Evou na
kopci Peklo, kde sa stretli a Drak ju pobozkal. Od tejto chvíle
Eva ho miluje
a mala dieťa s ním.
Drak je tajomný muž, nepoznáme jeho minulosť,
on mal odlišné oblečenie, a
teda on je nositeľom všetkých zlov a neštasťí, ale v skutočnosti on je len
taký človek, ktorý nepotrebuje na iných ľudí.
Jeden rok bola veľká neúroda spôsobená suchom. Ľudí spomínali,
že Drak
je strigôn a zavráždil starého Lepiša. Klebety postupne rastli. Raz dedičania
videli dovezia múku a preto išli ku Drakovi. On vysvetluje ich, že nemá
múku, ale jemná hlina je vo vreciach. Ale chlapi nedôverovali to a ochutneli tento jemný biely prah. Teda prišli,
že teraz vo vrecách je hlina však, pretože Drak začaroval múku a zbili ho. Eva
chodila za ním každý deň a starala sa o neho. Potom Drak odišiel bez varovania
z dediny. V tejto časti zobrazil autor, čo môže spôsobiť ľudský strach pred
neznámym.
Po Drakovým odchodom Eva sa vydala za Šimona, ktorého ona neľúbila. Ale
Šimon miloval Evu napriek tomu, že ona mala dieťa s iným. V tomto období v
dedinách bola veľká hanba, keď niektorá rodila dieťa bez manželstva a napriek
tomu Šimon ju lúbil a vedel presne, že Eva ešte čaká na Draka. Ich láska sa zdá
beznádejnom. Manželovia sa nekomunikovali veľa, porozprávali sa len o
najdôležitejších veciach.
Raz sa vráti Drak. Dedičania boli veľmi prekvapení, keď vošiel do krčmy.
Objednával sa a pil pálenku medzi občanmi tak prírodzene, akoby nič nestalo.
Ľudí čakajú Šimona, od jeho očakávali, že s ním urobí poriadok. Vtedy sa
oboznámíme Šimonom. On tiež je citlivou postavou a bojí sa od toho, že Eva
odide s Drakom. Šimon mal vnútorný konflikt, ako sa prechádzal domov. On vie,
že celá dedina očakáva od jeho, aby urobil poriadok s Drakom. Dedinčania si myslí,
že Drakov odchod vypadnú ich život a on bude spôsbiť starosti. Šimon si myslí na
začiatku, aby Drak zmiznol, všetko by bolo v poriadku, ale na druhej strane by
sa Eviná láska nič nezmenila. „Áno, čo by
bolo najlepšie? Najlepšie by bolo, zapľuť všetko a strátiť sa odtiaľto, z toho,
preklateho kútiska.” (D. Chrobák: Drak sa vrácia. Br. Tatran, 1975. 187.
s.) Cez noci Eva vyšla vonku, a Šimon si myslel, že jeho žena ide ku Drakovi,
ale ona sa vrátila z dvora.
Drak sa snaží prispôsobovať za
dedine. Ponúka sa na slúžbu, aby dovedol čriedu domov cez hory, ktoré nikto
nepoznal. Ale dedičania nedôverujú, a poslali s ním Šimona. Dali mu
voľné ruky, aby zvráždí Draka. Keď Drak sa vrátil, už sme poznali jeho
názor; nechcel ho zabiť, pretože cíti, že Drak mu nič nespravil.
Takto dvaja nepriatelia išli sami na cestu. Drak
poznal hory, ale Šimon nie. Cez cestou sa zbližujú muži a Šimon dokonca
zachráni Drakov život, keď varuje ho pred padajúcimi kameňmi. Oni nájdu
čriedu. Počas ich odpočinku Drak každý deň odide od chalupu niekam, je veľmi
tajomný. Raz Šimon videl ho, ako sa stretol s Poliakmi a podáva im ruky a potom
napadne ho. Večer videl Draka spolu s Poliakom spievajúc. Preto on si myslí, že Drak predal voly za
chrbtom jeho a išiel do dediny so správou. Hneď ako dorazí domov, podpáli
Drakovi chalupu. Potom išiel k richtárovi a rozprával mu, čo sa stalo s
Poliakmi. Onedlho ostane Drak s dievčatom, ktoré videli s Drakom, keď sa
zabával s Poliakmi. Dozvedel, že toto dievča je nová žena Draka. Drak sa
dozvie, čo sa stalo s jeho chalupou ale nezaujíma ho, kto podpálil to. Dedinčania pomáhajú hasiť dom.
V epilógu vidíme Evu ako stará matka, ktorá rozpráva ich dej svojej
vnúčke. Vysvetluje to, že po druhému návratu Draka, Eva už neľubíla ho a mala
šťastný život so Šimonom.
Moje názory
Veľmi sa mi páčilo, že postavy sa zmenili v diele. Na začiatku Eva
cítila beznádejnú lásku pre Drakom, ale dokonca sa zmenil jej cit a nájde štastie so svojím manželom. Pred
jeho odchodom Drak žil osamotený život a nestaral sa o dedinčanov. Zdá sa, že
má idylické prostriedky: je v prírode samotný, ale čoskoro autor vysvetluje, že to
sa neznamená skutočný pokoj a on sa dozvie, že pre pokojný životu potrebuje na
blahovôľu ľudí a príjatie spoločenstva. Najmenej sa Šimon zmenil. On rozmyšľa
myslienkami: dedina by ho neodsúdila, keby zavraždil Draka, ale on je morálne vo
vyššej stupni ako dedinčania.
Štýl Chrobáka je veľmi citlivý, používa básnické nástroje, najmä pri
opisoch stáda volov, letného dňa.
Další recenze o této položce: Drak sa vrácia