Rudý a černý / Červený a čierny

Excentrický a kontroverzný Stendhal si jedného dňa
prečítal článok o odvážnom mladíkovi, ktorého chamtivosť a zloba
dohnala k vražde a rozhodol sa o tom napísať román. Podarilo sa
mu to. Román z roku 1827 je aj dnes súčasťou povinnej literatúry stredných
škôl.

 

Nebyť článku v novinách
o drsnej vražde, ktorú spáchal neznámy mladík, nebolo by na svete tohto
románu plného kontrastov. Aby sa autor vyhol tomu, že by sa dotýkal súkromného
života, situoval dej  do vymysleného
malého mestečka menom Verriéres, a keď potreboval postavy biskupa,
porotcov alebo prostredie súdu, lokalizoval všetko do Besanconu, kde nikdy
nebol.

 

Každá kapitola sa začína nejakým
citátom. Ide zväčša o známe osobnosti literárneho alebo politického
diania. Vraví sa, že Stendhal (vlastným menom Henri Beyle) si často výroky sám
vymýšľal a potom pod ne iba napísal meno nejakej slávnej osobnosti.

 

O ČOM TO BOLO alebo OBSAH:

Mladý Julien Sorel sa zapletie
s paňou domu, u ktorej pôsobí ako učiteľ a vychovávateľ jej detí.
Prežijú spolu románik. Do Juliena sa zaľúbi aj služobná Elisa, ktorá je
odmietnutá a tak tento skrývaný vzťah panej domu s vychovávateľom prezradí
pánovi de Renal, manželovi panej domu. Starosta pre pokoj v rodine dosadí
Juliena do čestnej stráže v Napoleonovom vojsku.

Julien odchádza do seminára v
Besancon. Tu sa mu páči, lebo sa dostal medzi svojich rovesníkov, synov
chudobných sedliakov. Pozoruje tu však rôzne intrigy, ktoré sú jeho zmýšľaniu
nie blízke, preto sa spriatelí iba s riaditeľom Abbem Pirrardom, ktorý po čase
odchádza do Paríža a berie so sebou aj Juliena, ako sekretára. Dostáva sa do
rodiny markíza de la Mole,
ktorý má dcéru Mathildu a syna Norberta.

Mathilda je nezaujímavá, obyčajná
a povýšenecká, zatiaľ čo s Norbertom si rozumie a trávia spolu mnoho času.
Julien sa na jednom z plesov dostáva medzi parížsku smotánku a tu začína
využívať svoj šarm, tak ako Mathilda. Julienovi je ľahostajná a to ju na ňom
priťahuje, no on jej venuje iba to, čo mu povoľuje, alebo ho núti výchova.
Zodvihne však jej hodenú rukavicu a stanú sa milencami.

Julienovi začína vadiť Mathildine
povýšenecké správanie, ponižovanie a pýcha, preto odchádza do Štrasburgu a tiež
sa k nej chová bezcitne a odmerane. Po radách kniežaťa Korasova dvorí pani de
Fervaques, čím sa stáva Mathilda bezradná, až pokiaľ nezistí, že čaká s
Julienom dieťa. Markíza de la
Mole táto správa šokovala, ale súhlasí so svadbou. Julien
získa titul husárskeho nadporučíka, meno de La Vernaye a tiež aj peniaze,
aby nezahanbil rodinu de la
Mole.

Markíz si vyžiada odporúčanie z
rodnej dediny Juliena. Prichádza však dlhý list pokropený slzami a písaný rukou
pani de Renal, písaný z donútenia nového kňaza vo Verriéres, pre ktorý odmieta
markíz de Mol dať ruku svojej dcéry. Nahnevaný Julien kúpi dve pištole a
odchádza na bohoslužbu do rodného mesta. Tu zo zúfalstva a zrady postrelí pani
de Renal, odvedú ho do väzenia, kde čaká na trest smrti. Tu má dostatok času na
prehodnotenie svojho mladého života.

Mladá Mathilda ho prosí, aby sa
voči rozsudku odvolal. To isté urobí aj pani de Renal, ktorá celú tragédiu
prežila a chodí za ním do väzenia.

Príde ho navštíviť aj otec, nie
preto, aby Juliena posledný krát videl, ale aby sa s nim vyúčtoval za výchovu a
vzdelanie. Julien akúkoľvek pomoc odmieta, a je zmierený s najtvrdším trestom,
aký si zaslúži a zároveň si uvedomuje, že v živote miloval jedine pani de
Renal, pre ktorú aj zomrie. Tá mu však musela sľúbiť, že sa postará o výchovu
jeho syna. Gilotínou sťatú Julienovu hlavu si Mathilda odváža v lone na
cintorín, a tri dni po Julienovej smrti zomiera od žiaľu aj pani de Renal v
náručí svojich detí.

 

Dielo je písané priveľmi zložito
a nevyhneme sa ani siahodlhým opisom, ktoré slúžia na dokreslenie celkovej
predstavy o diele. Je rozdelené na dve časti, ktoré obsahujú niekoľko
kapitol začínajúcich citátom. Farba červená má symbolizovať vášeň a všetko
to divoké, čo za života Julien prežil, zároveň je aj symbolom pre buržoáziu. Čierna
farba symbolizuje cirkev a úpadok oportunistu Juliena.